Neozephyrus quercus Linnaeus 1758

Ostrozkar dubovy

Biotop: Teple dubove lesy, stare dubove aleje a tiez solitarne rastuce duby v parkoch alebo na stepiach.

Cas vyskytu imaga: Jun, jul, v jednej generacii v roku.

Status / PocetnostĚ: Pomerne hojny druh.

Biologia motyla a spravanie: Velmi zriedkavo pozorovany druh, nie koli tomu ze by bol vzacny ale najma koli skrytemu sposobu zivota. Motyle preziju cely svoj zivot v korunach hostitelskych stromov, kde prijimaju potravu, paria sa a aj kladu vajicka. Motyle s oblubou travia cely den v korunach stromov ako su duby alebo jasene, kde cecaju na listoch, na sladkych stavach produkovanych voskami alebo na miazge. Motyle malo lietaju a vacsinou len lozia po listoch, sedia a slnia sa. Samicky po spareni obletuju vybrane stromy a kladu na ne svoje vajicka. U nas na Slovensku som pozoroval ze aj ked je lokalita cela zarastena dubmi, samicky vyberaju len urcite stromy na ktore kladu vajicka. HUsenice som sklepaval zo stromov rok co rok ale za kazdym som presiel asi tak 100 stromov a husenice som za kazdym sklepol len z par dotycnych ,,materskych,, stromov, ktore boli vyberane rok po roku. Povod tohoto vyberu vhodnych stromov je pravdepodobne zapricineny pritomnostou vhodneho mraveniska pri pete stromu, kde sa husenice kuklia - vid. kukla.

Vajicko: Okruhle sedobiele, kladene jednotlivo alebo v malych skupinkach na bazu pukov, najma na juznych vetvach stromu, v roznych vyskach.

Husenica: Husenica sa po vyliahnuti zavrta do puku dubu a zacne ho vyzierat. Po prvom zvliekani vylezie z puku a upradie si malu podusku z vlakna na baze puku na ktorej sedi a kde je vyborne maskovana s pukom a odkial v noci vylieza zrat mlade rasiace listky.

Zivne rastliny: Quercus spp.

Kukla: Kukla je cervenohneda, strakata s ciernymi bodkami po tele. Stadium kukle trva zhruba jeden mesiac. Nikdy sa presne nevedelo kde sa husenica kukli a vzdy sa predpokladalo ze zalieza pod mach alebo do strbin kory na strome ale tu sa kukle nikdy nenasli. Tie sa vzdy nachadzali v mraveniskach, ktore boli v najblizsich trsoch travy pri pete materskeho stromu, preto sa predpoklada ze toto zohrava rolu pri vybere stromu na ktory kladu samicky svoje vajicka. Kukla je schopna komunikovat z mravcami, vydavanim skripavych zvukov, ktore robi pohybom zadockovych clankov. Stale je vsak otazkou ci husenica sama najde cestu do mraveniska alebo ci ju mravce zanesu do mraveniska potom ako zlezie zo stromu pred kuklenim.

Prezimovanie: V stadiu uplne vyvinutej malej husenicky vo vajicku.

Podobne druhy: Na Slovensku ziadne.

Rozsirenie: Palearkt.

  

samec (zo spodu), samec, samica (zo spodu), samica

 

 

 

 

 

vo vsetkych regionoch Slovenska

hhh

 

 

 

 

 

v palearktickom regione

 

________________________________________________________________________________________________________________________________________
vajicko
Adult, underside.
September 2015, Totvazsony, Madarsko
© Martin Jagelka
vajicko
Adult, underside.
September 2015, Totvazsony, Madarsko
© Martin Jagelka


vajicka
Adult, underside.
September 2015, Totvazsony, Madarsko
© Martin Jagelka
husenica
Adult, underside.
Rohoznik, Slovensko
© Martin Jagelka
 
husenica
Adult, underside.
Rohoznik, Slovensko
© Martin Jagelka
husenica
Adult, underside.
Rohoznik, Slovensko
© Martin Jagelka


imago - samica
Adult, underside.
Rohoznik, Slovensko
© Martin Jagelka
imago - samica
Adult, underside.
Rohoznik, Slovensko
© Martin Jagelka