Thecla betulae Linnaeus 1758

Ostrozkar brezovy

Biotop: Okraje lesov a cistiny, okraje vodnych tokov, krovinate strane, tiez pasienky a zahrady.

Cas vyskytu imaga: Od jula do septembra, v jednej generacii v roku.

Status / PocetnostĚ: Hojny druh.

Biologia motyla a spravanie: Je nasim najvacsim ostrozkarom. Aj ked druh mozno povazovat za hojny, motyla uvidime len velmi zriedka lebo vacsinu svojho zivota travi v korunach stromov. Motyle sa liahnu na pomerne rozlahlom uzemi a tak sa vyskytuju pomerne jednotlivo, avsak aby sa pary nasli, osvojili si metodu zoskupovania sa na takzvanom ,,hlavnom strome,, (master tree), kde sa zlietavaju samcekovia z celeho okolia. K tomuto ucelu vyberaju kazdy rok prakticky ten isty strom, ako studovali anglicky vedci, vacsinou vyberaju majestatne jasene, ktore rastu v najnizsom bode na lokalite a svojou korunou vyrastaju vysoko ponad koruny ostatnych stromov. Tu sa daju motyle pozorovat dalekohladom ako sa slnia na listoch s pootvorenymi kridlami a cakaju na panenske samicky, ktore kratko po vyliahnuti navstevuju koruny prave tychto ,,hlavnych stromov,,. Samce v hlavnom strome preziju cely zivot, pretoze sa zivia sladkych stavach produkovanych voskami a miazgou zo stromu, ktoru jasene v neskorom lete dostatocne poskyuju. Len zriedkavo mozno vidiet samce pit na kvetoch, a to iba v pripadoch ked nieje dostatok miazgy na hlavnom strome. Ja som par razy z roka na rok videl motyla ako v suchom a teplom letnom obdobi prilietal k nam na chatu kde na vyliatej kave pil tekutiny. Samicky po spareni piju na vytekajucej miazge ale tiez na kvetoch a s oblubou najma na cerniciach. Vacsinu svojho zivota stravia kladenim vajicok, ktore umiestnuju na vetvicky hostitelskych rastlin, pricom vyberaju vacsinou razsochy mladych vetviciek alebo tam kde vyrasta jednorocna vetvicka z dvojrocneho dreva. Su to vacsinou mensie kriky na slnecnom mieste avsak v zaveternej strane.

Vajicko: Biele okruhle vajicko je najlepsim stadiom tohto druhu ktore sa da najlahsie najst. Vacsinou je kladene jednotlivo ale nasiel som aj dve - tri nakladene pri sebe. Na dobrych lokalitach sa da najst aj 100 vajicok za den. Stadium vajicka je az 8 mesiacov a husenica sa z neho liahne az po prezimovani.

Husenica: Husenica sa najprv zavrta do puku a zivy sa mladymi listkami v puku a neskorej si upradie z vlakna takzvanu podusku na spodnej strane listu kde sedi cez den a odkial chodi navecer na okolite vetvicky prijimat potravu. Zerie listy a ako rastie opriada si stale nove a novo listky na ktorych sedi. Pred kuklenim zhnedne a zlezie na zem kde si hlada miesto na kuklenie.

Zivne rastliny: Prunus spinosa.

Kukla: Strakata, tmavohneda kukla je umiestnena a na zemy medzi zvyskami rastlin. Je velmi dobre maskovana ale aj tak velke mnozstvo kukiel padne za obet malym cicavcom ako su mysi, ktore svojim dobrym cuchom najdu vela kukiel. Preto kukle zvukmi vydavanymi zadockovymi clankami komunikuju z mravcami ktore, nasledne niektore kukle prenesu do mraveniska, kde su kukle lepsie chranene.

Prezimovanie: V stadiu vajicka.

Podobne druhy: Na Slovensku ziadne.

Rozsirenie: Palearkt.

 

  

samec (zo spodu), samec, samica (zo spodu), samica

 

 

 

 

 

vo vsetkych regionoch Slovenska

hhh

 

 

 

 

 

v palearktickom regione

 

________________________________________________________________________________________________________________________________________
husenica
Adult, underside.
Plavecke Podhradie, Slovensko
© Martin Jagelka
imago - samec
Adult, underside.
Labske jazero, Slovensko
© Martin Jagelka


imago - samica
Adult, underside.
Plavecke Podhradie, Slovensko
© Martin Jagelka
imago - samica
Adult, underside.
Rohoznik, Slovensko
© Martin Jagelka