Apatura iris Linnaeus 1758

Duhovec vacsi

Biotop: Najcastejsie v pahorkatine a v horach, kde oblubuje brehy riek a potokov, okraje lesov a lesne cesty a cistiny.

Cas vyskytu imaga: Od polovice juna do polovice augusta, v jednej generacii v roku.

Status / PocetnostĚ: Nehojny druh.

Biologia motyla a spravanie: Velky vyznam v zivote tohto motyla zohrava ,,hlavny strom,, takzvany master tree. Samce sa liahnu o nieco skorej ako samice a okamzite vyhladavaju hlavny strom na lokalite. Aj ked populacie duhovca vacsieho su skorej menej pocetne, imaga su znacne prelietave a osydluju pomerne velke uzemie a preletuju medzi lesmi na svojom uzemi vyskytu. Hlavny strom je vacsinou najvyssi strom na lokalite ktory okupuju z roka na rok a dokonca sa zistilo ze samce sadaju aj na tie iste konare, ci dokonca vetvicky stromu. Strom vzdy okupuje najmenej jeden samec ktory bezhlavo vyhana vsetky ine samce a dohonca aj motyle alebo hmyz inych druhov a utoci aj na kazdy trblietavy predmet, ako reflexne sklicka alebo zrkadla na autach, ktore mu pripomynaju reflexny odraz na kridlach rivala. Ak sa samec vzdiali od svojeho teritoria na par hodin, zvycajne mu ihned zaberie miesto iny samec. Preto su vacsinu dna na strome a pit chodievaju najma z rana, kedy ich mozno vidiet na kaluziach a vlhkej pode, ale tiez ich lakaju aj zdocnute zvierata a trus. Tiez s oblubou saju na vytekajucej miazge z poranenych stromov, ktora tvori tiez hlavny zdroj potravy pre samice. Motyle nikdy neboli pozorovane sajuce na kvetoch. Samice su vidane este zriedkavejsie ako samce. Samice postradaju fialovy odlesk na kridlach a po vyliahnuti hladaju hlavny strom aby sa tam stretli so samcekom a sparili sa s nim. Ked samica prileti na hlavny strom okamzite ju samec zacne obletovat a ta ho potom nasleduje na nim vybrane vhodne miesto na parenie, ktore je zvycajne mimo hlavneho stromu, v korunach stromov. Po spareni samica odleti hladat vrby na kladenie vajicok. Vybera hlavne vrby stojace v polotieni a to najma na severnej strane cistiny alebo na okraji lesa. Ked najde vhodny strom tak okolo neho chvilu poletuje az kym po chvili do neho vleti a nakladie zopar vajicok do koruny, pricom ich kladie jednotlivo na vrchnu stranu mladych listov.

Vajicko: Zelene, rebrovane vajicko ma neskorsie okolo spodnej casti tmavofialovy pasik. Liahne sa zhruba za 10 dni.

Husenica: Husenica takmer cely svoj zivot sedi zvrchu na liste na jeho stredovej zilke, kde je svojim sfarbenim dokonale maskovana. Miesta kde sedi aj kade sa pohybuje si neustale opriada vlaknom. Zerie len v noci kedy lozi po okolitych haluziach aby sa nad ranom vratila znovu na svoj opradeny list, kde stravi cely den. Na jesen, prestane zrat a zmeni farbu na hnedu, potom vyhlada vhodnu vetvicku, kde pritisnuta ku kore prezimuje. Vacsinou zimuje v malych razsochach konarikov alebo v strbine kory a je takmer nemozne ju rozoznat od podkladu.

Zivne rastliny: Salix caprea.

Kukla: Zelena kukla visi prichytena za kremaster, dolu hlavou na rube listu a je vyborne maskovana. Stadium kukly je zhruba 10 dni.

Prezimovanie: V stadiu malej husenice.

Podobne druhy: Na Slovensku ziadne.

Rozsirenie: Palearkt.

 

  

samec (zo spodu), samec, samica

 

 

 

 

 

vo vsetkych regionoch Slovenska

hhh

 

 

 

 

 

v palearktickom regione

 

________________________________________________________________________________________________________________________________________
imago - samec
Adult, underside.
2002, Rohoznik, Slovensko
© Martin Jagelka
imago - samec
Adult, underside.
2002, Rohoznik, Slovensko
© Martin Jagelka


imago - samec
Adult, underside.
2010, Mnichova Lehota, Slovensko
© Hana Kopsova
imago - samec
Adult, underside.
2010, Mnichova Lehota, Slovensko
© Hana Kopsova