Euphydryas aurinia Rottemburg 1775

Hnedacik chrastavcovy

Biotop: Vyskytuje sa na mocaristych lukach ale aj na suchych stanovistiach ako su vyprahnute luky a krovinate strane.

Cas vyskytu imaga: Maj, jun, v jednej generacii v roku.

Status / PocetnostĚ: Velmi vzacny druh.

Biologia motyla a spravanie: Jeden z nasich najvzacnejsich dennych motylov. Kazdorocne som sa pokusal najst tohto krasneho motyla na Zahori, kde boli kedysi desiatky silnych lokalit s vyskytom tohto motyla. Jedna z poslednych, Abrod pri Studienke je uz prec par rokov a to najma vdaka neefektivnemu hospodareniu ochranarov na tejto lokalite, kedze sa kosilo na lokalite v dobe vyskytu aurinii a este aj inych dalsich vzacnych druhov, ktore su na kraji vyhynutia na tejto zaujimavej lokalite. Vyhynutie na Abrode bolo tiez podporene postrekmi proti komarom, ktore sa v lete aplikovali na celu oblast v okoli rieky Moravy. Su vsak este nadejne suche stanovistia vo vojenskych strelniciach, ktore boli nedotknute az na obcasne najazdy nesvedomitych zberatelov, ktori pravdepodobne prispeli k vyhynutiu tohto druhu aj na druhej silnej lokalite v srdci vojenskeho priestoru pri Mikulasove. Na tejto lokalite je zahadou ako z roka na rok vymizla cela populacia. Zahorie je vsak velke a mnozstvo nepreskumanych lokalit stale dava nadej na objavenie novej skrytej lokality, bud na vyprahnutych miestach alebo vo vlhkych nivach rieky Moravy, kde oba druhy zivnej rastliny stale prosperuju. Kedze na vlhkych lokalitach sa aurinia zivi Succisou pratensis a naopak na suchych lokalitach vojenskej strelnice druh prosperoval na Scabiosa columbaria na ktorej som aj sam choval husenice. Dalsimi moznymi miestami vyskytu su mocariste lokality na vychode Slovenska ktore je este stale nedostatocne preskumane a kde napriklad na juhovychode Polska lieta pri hraniciach so Slovenskom.
Hnedacik chrastavcovy je velmi lokalny motyl a k jeho prezitiu staci castokrat aj malicka lokalitka o rozmere 0.5 ha. Taketo lokality su v Anglicku kde som pozoroval tento druh. Samce sa v prirode liahnu skorej nez samice a v dobe ked sa zacnu liahnut samice uz na lokalite poletuje mnozstvo samcov, ktore prizemnym letom neustale preskumavaju lokalitu a hladaju cerstvo vyliahnute samicky. Tie sa liahnu rano a po vysuseni kridiel vylezu na vyssiu stonku kde nasledne roztvoria kridla, slnia sa a cakaju na prilet samca. Samcek po najdeni samicky zosadne k nej a prejde az pred nu za neustaleho trepotania kridiel cim pravdepodobne vysiela vonne signali samicke. Parenie nastava ihned a trva zhruba dve hodiny. Samcek potom este zablokuje vyluckom pariace organy samicke cim zabrani dalsiemu samcekovy sa s nou sparit a cim si zabezpeci vyhradne otcovstvo. Tento vylucok ktory vizera ako mala sucha supka na zadocku samicky sa naziva sphragis a tuto takzvanu otcovsku blokadu maju osvojenu aj oba druhy nasich jasonov (Parnassius). Samicka po spareni zacne lozit po rastlinach lebo je plna vajec a vacsinou nevie vzlietnut a tak hlada zivnu rastlinu na znasku svojich vajicok. Ked ju najde vylezie na list a z ohnutym zadockom na neho zo spodu nakladie prvu znasku okolo 150 vajicok, potom na prvu nakladie este druhu a tretiu znasku a tak vykladie az 300 vajec na jeden list. Potom uz ma brusko prazdne tak ze je dost lahka a moze lietat a krmit sa. Motyle radi saju z roznych chrastavcovitych a bodliakovitych kvetov. Na druhy den sa vyvinu v samicke dalsie vajicka a tak moze pokracovat v kladeni. Na kladenie si vybera vacsinou stredne velke rastliny, rastuce na teplych slnecnych miestach.

Vajicko: Spociatku zlte, vertikalne rebrovane vajicko meni s postupom casu farbu na hnedu a liahne sa zhruba za 17 dni. Na jednu rastlinu nakladu castokrat aj viacere samice svoje znasky.

Husenica: Husenice si po vyliahnuti ihned zhotovuju z vlakien hniezdo v ktorom su cesticky ku stredu rastliny. Vacsinou skonzumuju a obzeru dohola celu rastlinu a tak spolu prelezu na dalsiu kde cely proces zhotovovania noveho hniezda zacina odznovu. Toto pokracuje az do tretieho zvliekania. Po nom husenice upradu pevnejsie hniezdo na zemi medzi zvyskami vegetacie v trave, v ktorom ma este kazda husenica upradenu vlastnu komorku z vlakna. Teraz su hotove na prezimovanie a zacnu hibernaciu. V takomto hniezde su schopne preckat dokonca aj pod vodou az niekolko mesiacov, kedze niektore ich mocariste lokality zaplavuje povoden. Husenice sa prebudzaju zavcasu na jar (niekedy uz pocas zimy (1 februar 2015), kedy sa casto vyhrievaju na vrchu hniezda aby nacerpali dostatok tepla pre pohyb a svoju aktivitu. V tomto stadiu su uz dostatocne velke na to aby zkonzumovali celu rastlinu az na zem, nechavajuc iba vyhryzeny kusok hlavnej stonky. Hlad je teraz ich najvacsim nepriatelom, pretoze velke mnozstvo husenic skonzumuje aj velke mnozstvo potravy a tak musia lozit po lokalite a hladat zivne rastliny. Vtedy uz ziju samostatne a pri najdeni zozeru aj ine druhy rastlin ako su Veronica, Sucissela, Lonicera a pod. Vela husenic vsak zahynie od hladu alebo od parazitov ktorimi su hojne napadane.

Zivne rastliny: Scabiosa columbaria, Succisa pratensis.

Kukla: Biela strakata kukla s mnozstvom ciernych a oranzovych skvrn je zavesena hlavou nadol na rastline. Stadium kukle je zhruba 2 tyzdne.

Prezimovanie: V stadiu malej husenice.

Podobne druhy:

Rozsirenie: Palearkt.

  

samec (zo spodu), samec, samica

 

 

 

 

 

Pravdepodobne v zapadnom regione Slovenska odkial su posledne hlasene nalezi z roku 1998.

hhh

 

 

 

 

 

v palearktickom regione

 

________________________________________________________________________________________________________________________________________
hniezdo husenic
Adult, underside.
6 August 2014, Ondic, Chorvatsko
© Martin Jagelka
hniezdo husenic
Adult, underside.
6 August 2014, Ondic, Chorvatsko
© Martin Jagelka


hniezdo husenic
Adult, underside.
2014, Ondic, Chorvatsko
© Martin Jagelka
husenice v hniezde pred prezimovanim
Adult, underside.
2014, Ondic, Chorvatsko
© Martin Jagelka
husenice pred prezimovanim
Adult, underside.
2014, Ondic, Chorvatsko
© Martin Jagelka
husenice pred prezimovanim
Adult, underside.
2014, Ondic, Chorvatsko
© Martin Jagelka


zimujuce hniezdo
Adult, underside.
2014, Ondic, Chorvatsko
© Martin Jagelka
zimujuce hniezdo
Adult, underside.
2014, Ondic, Chorvatsko
© Martin Jagelka

zimujuce hniezdo
Adult, underside.
2014, Ondic, Chorvatsko
© Martin Jagelka
husenice po prezimovani
Adult, underside.
2015, Ondic, Chorvatsko
© Martin Jagelka


husenice
Adult, underside.
2015, Ondic, Chorvatsko
© Martin Jagelka
husenice
Adult, underside.
2015, Ondic, Chorvatsko
© Martin Jagelka

husenica
Adult, underside.
2015, Ondic, Chorvatsko
© Martin Jagelka
husenica
Adult, underside.
2015, Ondic, Chorvatsko
© Martin Jagelka


husenica
Adult, underside.
2004, Dorset, Velka Britania
© Martin Jagelka
imago - samica
Adult, underside.
2004, Dorset, Velka Britania
© Martin Jagelka
imago - samica - forma
Adult, underside.
2015, Ondic, Chorvatsko
© Martin Jagelka
imago - samica
Adult, underside.
2004, Dorset, Velka Britania
© Martin Jagelka


imago - samica - forma
Adult, underside.
2015, Ondic, Chorvatsko
© Martin Jagelka
imago - samica - forma
Adult, underside.
2015, Ondic, Chorvatsko
© Martin Jagelka

imago - samica - forma
Adult, underside.
2015, Ondic, Chorvatsko
© Martin Jagelka
biotop
Adult, underside.
2014, Ondic, Chorvatsko
© Martin Jagelka


biotop
Adult, underside.
2014, Ondic, Chorvatsko
© Martin Jagelka
biotop
Adult, underside.
2014, Ondic, Chorvatsko
© Martin Jagelka