Bielorusko

Tak toto bude najlepšia motýľkárska expedícia lebo konečne sme sa všetci traja zhodli že ideme. My traja s Jirkom Skalom a Jirkom Darebníkom sme najlepší kolegovci v našej motýľkárskej brandži ale vždy máme problém sa zhodnúť na tom že kde sa ide lebo každého z nás zaujíma iná čeľaď motýľov. Ale tentokrát Bielorusko vyšlo a zdá sa byť zaujímavé pre každého z nás a tak ideme v prvé dva júnové týždne, roku Pána 2005, vlakom až do Minsku kde sa máme stretnúť s miestnym entomológom Anatolijom Kulakom, ktorého poznám cez internet a ktorého som tiež nahovoril aby s nami strávil náš pobyt a poukazoval nám krásy Bieloruska, lebo chumaj Sergej, ktorý ma pozval pred rokom za ním do Bieloruska sa teraz z toho veľmi náhle vyzul, a je mu prednejšie ísť na Ukrajinu. Ešte že Sergej nieje jediný koho poznám a že Anatolij súhlasil. Po prepitej a takmer prebdenej ceste vo vlaku náhle prichádzame na stanicu do Minsku. Ani neviem ako to rýchlo tá cesta prebehla ale keď sa ide v takomto zložení s nimi dvoma, tak to je vždy masaker! Na stanici nás víta dedo mráz alebo protestantský Pán Boh lebo Anatolij má bradu až po hruď a vyzerá úplne ako zo svätého obrázku. Ale hlavné je že nás čakal, akurát že mi oznámil že s nami nemožne chodiť lebo má malého rybjonka v dome a jeho manželka ho bije papučou po hlave a tak nás dohodil Kyrilovy, ktorého vôbec nikto z nás nepozná ale po pár dňoch sme sa všetci zhodli na tom, že je to najlepší maník akého sme v Bielorusku od motýľov len mohli spoznať. Práve sa vrátil z južného Ruska a na potešenie Jirku Skalu chodí na výpravy do Ruska každý rok takže sa dohodli že budú chodiť spolu. Tešíme sa z tohto nového kontaktu a Kyril nás vozí po výborných lokalitách kde sa vytešujeme najmä z krás lokalít lebo rašeliniská som už videl všelijaké ale také obrovské a krásne ako v Bielorusku ešte nikdy! Prvou lokalitou akú sme navštívili bola Glebkovka kde nás hneď na začiatku vyhodil ešte Anatolij a bol to vlastne len ihličnatý les veľmi podobný do tých u nás na Záhorí. Je tu akurát troška chladnejšie ale zato som našiel samicu Gynaephora selenitica aj z celou znáškou vajec takže som bol veľmi rád. Potom sme išli na Talku vlakom z Minsku, čo bolo pekné rašelinisko z množstvom komárov a všetkými druhmi motýľov vyskytujúcich sa na rašeliniskách aké sme chceli chytiť. Strávili sme tu pár pekných takmer abstinentských dní, keď prišlo trocha horšie počasie a tak sme sa rozhodli že ideme inde. Zavolali sme Anatolijovy a prišli sme do Minsku kde nás vyzdvihol a išiel s nami do Talkačovšiny v strede Bieloruska kde nás zoznámil z jeho rodinou a chvíľu sme bývali v jeho rodinnom dome. Odtiaľ už sme jazdili len autom z Kyrilom. Vybrali sme sa až na sever na najväčšie Bieloruské rašeliniská, ktoré boli však celé zhorené z minuloročného požiaru. Ešte na ceste naspäť sme sa zastavili na Boloria thore v jednom peknom hustom lesíku kde sa nám stratil Jirko Darebník. V lese boli všade na čierno zbudované pálenice na vodku takže dodnes s istotou neviem povedať či sa naozaj stratil alebo len opil z domácimi a potom nevedel trafiť k autu. Každopádne to nebola sranda lebo sme ho hľadali po celom lese celé odpoludnie a večer ale najhoršie bolo že les obklopovali rašeliniská kde by sa mohol veľmi ľahko utopiť a tam by ho naozaj už nikdy nikto nenašiel. Rozhodne sme prežili veľmi nekľudnú noc a vôbec sme nevedeli čo bude ak sa Durak nenájde. Čakali sme až do rána a potom sme vyrazili do Minsku lebo na druhý deň sme mali odchádzať a dúfali sme že Durak zavolá že je Ok a že na nás čaká u Anatolija a našťastie sa tak aj stalo. Myslel som že ho najprv zabijem ale bol som hlavne rád že sa našiel a že je celý. On sa v tom lese úplne zamotal a nevedel trafiť k autu, nemal so sebou nič len sieťku a sáčky na motýle. Že vraj mu pomohla nejaká babka a dala mu na lístok na autobus do Minsku kde celý čas sedel na vlakovej stanici a čakal že sa tam zjavíme na druhý deň avšak Polícia ho zabásla ešte v ten večer. Našťastie pre neho, lebo neviem či by sa mu niečo nestalo celú noc sediacemu so sieťkou v ruke na hlavnej stanici v Minsku. Takže posledný deň sme už venovali len prechádzaniu sa po Minsku s Kyrilom a obdivovali sme najmä neskutočne krásne dievčatá, všade na uliciach. Také krásne baby som ešte nikdy nikde a v takom počte nevidel. Až teraz som začal obdivovať Duráčka že ako to mohol vydržať sedieť na tej stanici v najväčšej poludňajšej špičke...
Bielorusko ma veľmi moc prekvapilo svojou čistotou, poriadkom, vyspelosťou, nádhernou prírodou a najkrajšími babami, toto všetko som fakt nečakal a bol som veľmi milo prekvapený a zaskočený a rozhodne sa tam budem chcieť ešte raz pozrieť. Cesta naspäť prebehla ešte horšie ako cesta tam a vôbec si nepamätám že sme prekračovali Poľské hranice, kedy to bolo??

Martin Jagelka

Lokalita: Talka, Glepkovka, Talkacovsina. Obdobie: 1 - 14.6.2005.
Pozorované tu druhy motýľov:

Arctidae: Spilosoma urticae,

Hesperidae:

Lasiocampidae: Macrothylacia rubi, Malacosoma neustria

Lycaenidae: Cyaniris semiargus, Lycaena hippothoe

Lymantridae: Gynaeophora selenitica, Orgyia recens

Notodontidae: Leucodonta bicoloria

Nymphalidae: Inachis io, Vanessa atalanta, Aglais urticae, Polygonia
c-album, Clossiana thore, Clossiana euphrosyne, Proclossiana eunomia, Brenthis ino,

Papilionidae: Papilio machaon

Pieridae: Pieris napi, Pieris rapae, Colias palaeno

Satyridae: Oeneis jutta, Coenonympha hero,