Aglia tau ferenigra Thierry-Meig 1884
Okan bukovy
Biotop: Bukove a listnate lesy.
Cas vyskytu imaga: Od polovice aprila do polovice maja.
Status / Pocetnost: Tato forma sa v prirode vyskytuje velmi vzacne.
Biologia motyla a spravanie: Motyl sa sprava tak isto ako nominatna forma, ide tu len o odlisnu farebnu variantu, ktoru mozno v prirode vidiet len velmi zriedkavo, vyskytuje sa najma vo vyssich polohach. Pri naslednom pareni cierneho jedinca s normalne sfarbenycm jedincom vznika vzdy ine percento tmavych jedincov v naslednom pokoleni ale vzdy tam su jedince formy ferenigra, melaina a normalne jedince. Je zvlastne ze ked som paril samicky melaina s normalnymi samcami vznikali potom aj formy ferenigra a naopak. Pocas trojrocneho vyskumu tychto foriem a ich nasledneho krizenia s jedincami normalnej rasy som zistil ze ak som paril tmave samice s normalnymi samcami bola vzdy vacsia percentualna zastupenost tmavych jedincov v nasledujucom pokoleni ako ked som paril normalne samice s tmavymi samcami, a to aj ci uz sa jedna o melaina alebo ferenigra. Vzdy som pouzival na lakanie tmave samice z chovu a lakal som na ne samce z prirody. Ak som mal viacero tmavych samic a len zopar normalnych samic a vsetky lakali naraz v lese, samce ktore na ne z prirody prilietali davali vzdy prednost najprv normalnym samiciam a az potom ked uz nebola volna normalna samica, parili sa z tmavymi samicami. Samce vsak normalne prilietali aj na tmave samice oboch foriem aj v pripade ked som nemal normalnu samicu nominatnej formy. Pri chove zo samice melaina a samca nominatnej formy bolo percento tmavych motylov okolo 65%, pri chove zo samice ferenigra a samca nominatnej formy bolo percento tmavych motylov okolo 53%. U normalnej samice a tmavych samcoch percento tmavych klesalo u melaina samca na zhruba 40% a u ferenigra samca este na menej. Pri krizeni oboch pohlavy melaina alebo ferenigra bolo percento najvyssie ale aj umrtnost husenic bola dost vysoka. Dokonca sa mi podarilo aj parenie samca Aglia tau melaina so samicou Aglia japonica, avsak len malo husenic sa dozilo kuklenia a ani jedna kukla neprezila, takze nemam ani jedneho motyla z tohto krizenia.
Vajicko: Samicka kladie vajicka po jednom alebo v malych skupinkach na koru hostitelskych stromov. Vajicka su pomerne velke, cervenohnede, ovalne a liahnu sa zhruba za 14 dni.
Husenica: Husenice sa lahko chovaju v husenicnikoch alebo este lepsie v sitach na zivych stromoch. Pred kuklenim zhnednu a zacnu nervozne lozit az kym nenajdu vhodne miesto na kuklenie. Pri chove foriem melaina a ferenigra som pouzival vyhradne ceresnu (Cerasus), na ktorej sa perfektne chovali a pocul som ze ceresna obsahuje nieco co podporuje tvorbu ciernych foriem ale sam neviem ci je to pravda alebo nie.
Zivne rastliny: Cerasus, Prunus, Fagus, Carpinus, Betula, Quercus...
Kukla: Husenica sa kukli v makkom, riedkom zamotku, ktory spriada medzi listami a zvyskami rastlin na zemi alebo plytko v zemy. Kukla prezimuje pri teplotach nizkych az do - 25 C. Kukle v zime netreba velmi vlhcit, treba ich vsak vlhcit na jar a najma v aprili, ked su tesne pred liahnutim.
Prezimovanie: V stadiu kukly.
Rozsirenie: Zapadny palearkt, najma Europa. |
samec, samica
v palearktickom regione |
