Saturnia pavoniella Scopoli 1763

Okan

Biotop: Krovinate strane a stepy, okraje lesov, luky, okraje vod, raseliniska a tiez predmestia.

Cas vyskytu imaga: Od polovice aprila do polovice maja, iba v jednej generacii v roku.

Status / Pocetnost: Hojny druh.

Biologia motyla a spravanie: Motyle sa liahnu rano a okolo obeda. Samicky zakratko zacnu vabit samcekov, ktori lietaju rychlim a klukatym letom nizko ponad lukami a hladaju samicky. Su aktivny popoludni kedy nastava aj kopulacia. Parenie je kratke a trva len slabu hodinku. Samicky su aktivne v noci, kedy znasaju svoje vajicka a tiez sa daju prilakat aj na svetlo.
Huemer a Nassig (2003) pisu ze existuje rozdiel v bionomii pavonie a pavonielli, pricom pavonia sa pari len s jednym samcom ale pavoniella sa pari z viacerymi samcami a az potom zacne klast vajicka. Tuto teoriu nemozem potvrdit lebo ju nemam odpozorovanu a sam som toto nestudoval. Medzi oboma druhmy existuju len velmi male odlisnosti v bionomii, sfarbeni alebo v kopulacnych organoch.

Vajicko: Hnedo-sede, sudkovite vajicka su kladene v prstencoch okolo haluzky. Liahnu sa zhruba za dva tyzdne.

Husenica: Husenice ziju spociatku pospolito a neskorej sa rozliezaju a ziju samostatne. Husenice su v mladosti cierne az v dospelosti su zelene. Zvliekaju sa styry razy a ziju zhruba mesiac a pol od vyliahnutia po zakuklenie. Kedze sa zivia mnohymi druhmi rastlin su znacne preliezave a mozno ich najst na najrozlicnejsich rastlinach. Tiez sa radi slnia na slnku.

Zivne rastliny: Rubus, Prunus, Salix, Betula, Populus, Erica, Scabiosa, Salvia....

Kukla: Husenica sa kukli v hnedom, hruskovitom zamotku, ktory si spriada na zemy medzi zvyskami rastlin a stoniek.

Prezimovanie: V stadiu kukle.

Podobne druhy: Saturnia pavonia.

Rozsirenie: Palearkt (juzna a stredna Europa).

 

samec, samica

vo vsetkych regionoch Slovenska
(status rozsirenia pavonie a pavonielli na Slovensku nieje este vyrieseny, predpokladam ze na severe bude pavonia a na juhu zase pavoniella)

v palearktickom regione